NIČOL

Už len 22 dní...

27. ledna 2012 v 22:56 | Ničol
27. január. Ešte zostáva presne 22 dní. 22 dní do už raz spomínanej udalosti, ktorá je už pár týždňov (vlastne tri týždne a jeden deň) poriadne svetlým bodom v tomto škaredom období.
Teda nemôžem ho nazvať velé škaredým, pretože niektoré večeri sú fakt super a nechcem aby ten čas šiel tak rýchlo. Inokedy zasa iba sedím, čumím do monitoru a čakám, čakám, čakám. A potom sa nedočkám a zdeptaná idem spať. No, aspoň že mám svoju najväčšiu platonickú lásku a závislosť - tumblr. :) (a ak mi ho SOPA zničí tak budem strašne moc zabíjať)
Hmm samozrejme, zabudla som na to čím som začala. Ine Kafe, koncert Ine Kafe. To je tá udalosť :) Strašne sa teším, jednak už sa mi ten lístok dlho krčí v peňaženke, ďalej už som dlho nebola na žiadnej poriadnej live muzike a najviac sa teším na....no to tu nebudem radšej rozoberať :D
Oh a ozaj, pomaly ale isto zisťujem že čím dlhšie prežívam na tom gympli, tým menej toho viem. Najviac ma ale štve že sa musím učiť 10 predmetov akoby som so všetkými plánovala v budúcnosti niečo robiť. Tento druhák ma úplne zabíja. Nechápem ani načo je vôbec dobré to polročné vysvedčenie, keď sa nikam nedáva ani nepotrebuje, len sú to zbytočné stresy a hádky s rodičmi. Teda aspoň u mňa pretože nedokážem napísať dobre písomku z fyziky a naučiť sa 40 strán z geografie. Fakt sa už teším na budúci rok, keď si vyberiem predmety ktoré chcem, keď ma nebude mučiť fyzička ani chemička a budem sa sústreďovať len na humanitné predmety a na angličtinu :]

I hate school. And...so hi!

11. ledna 2012 v 22:44 | Ničol
Vítajte späť po prázdninách, drahí moji maniaci. Aj vy máte pocit vás tá škola umučí už po dvoch dňoch? Určite nie som sama...Tak ale ja som sa hneď v pondelok uliala, celý deň som domka spala. V utorok som dodrbala písomku z geografie (lebo v pondelok som spala), a dnes som bez učenia zvládla deják a natipovala anglinu. Prežívam to tam, ako sa len dá :D

Teraz sa zahrám na namyslenú a pochválim sa vám s niečim. Bola som na týždeň preč, v meste s najvyššiou stavbou, najdrahším hotelom, najväčším obchoďákom...A musím povedať, že tam bolo prenádherne. Počasie úžasné, 27 stupňou, slniečko svietilo, len more bolo studené. Ľudia sú tam nehorázne milý, priatelský, každý sa usmieval. Predavači, čašníci, všetci ochotní. Dokonca som si dobre pospíkovala s jedným predavačom. O tuneloch :D Ďalej stavby. Niečo neskutočné. Budovy, ktoré majú vyše 100 poschodí, to je proste...nepochopím ako to dokážu. Respect.

No ale najkrajší zážitok mám i tak z posledného dňa keď sme boli v tom spomínanom nákupnom centre, a tam bol jeden obchod kde mali VŠETKO. Fakt. Od hračiek, cez oblečenie, elektro, hudobné nástroje, až po motorky :D A tak som sa tam pozerala, kukám na gitary a zrazu BUM! Na stene predo mnou zavesená Schecter Syn custom?! Čierno-červená kráska. Skoro som zomrela. Skoro som sa rozplakala. Úplne sa mi triasli ruky. A tak prišiel za mnou predavač, pekne mi ju podal, ja som nevedela čo mám robiť tak som len jak idiot opakovala "Oh my god, oh my god." a prezerala si ju v rukách. Ten predavač sa tam len na mne tak pousmieval, chvílu sme sa rozprávali, a potom bol ochotný ma s ňou odfotiť. Moja smrť. Záviďte mi :D

Just like the cigarettes hurt, just like the whiskey burns...I guess I'm never gonna learn

22. listopadu 2011 v 16:43 | Ničol
Dožili sme sa. Teda aspoň ja áno, myslím. Aj to som si nie celkom istá keďže posledné dni sú dosť zvláštne...vlastne hnusné. A vďaka čomu? Vďaka školičke, vďaka niektorým ľuďom, vďaka...
Fajn, nebudem začínať hneď takto depkujúco. Vlastne sa mám celkom dobre keďže sa mi skončil prírodovedný blok. A to znamená žiadna fyzika, žiadna chémia. Pre mňa to najkrajšie čo môže byť. Len keby sa to neznámkovalo, naozaj by som sa nenahnevala možno by som to aj mala rada :D Nejdem vám hovoriť čo mám na polroka z fyziky, cítila by som sa moc hlúpo (a nie, neprepadla som) :D Len ma štve že som sa na jednu písomku učila tri dni vkuse (to je na mňa halelujah) a v noci pred písomkou som sa budila aby som si zopakovala učivo, pretože sa mi snívalo že nieviem vzorec na vypočítanie príkonu, alebo Kirhoffov zákon...creepy :D Ale dosť o fyzike, a o škole...

Chcela som len povedať že vás vítam na mojom novom blogu, už oficiálne šestnásť ročná, spievam si Mojich najlepších 16 rockov (moja verzia), a necítim sa o moc inak ako včera alebo pred rokom. Vlastne, som úplne iná ako pred rokom :D A ten rok ubehol ako voda, toľko sa zmenilo, toľko sa toho udialo, toľko zážitkov, spomienok, skúseností...Všetko je ku niečomu dobré :)

V krátkosti, welcome to my second fucking universe of words and pictures. I love you.

 
 

Reklama